Ako písať knihu - rady, tipy a najčastejšie chyby

  Na úvod tohto príspevku by som vás rada privítala na mojom osobnom blogu. Rozhodla som sa napísať článok, ktorý by hádam niekomu z vás mohol trochu pomôcť. Jedná sa o komplexné zhrnutie poznatkov z nedávneho seminára s názvom Ako vydať knihu a najčastejšie chyby v rukopisoch, na ktorom som sa zúčastnila nedávno v Bratislave pod vedením autorky pani Gabriely Revickej v spolupráci s uznávanou jazykovou korektorkou pani Evou Melichárkovou. Bolo mi potešením, že som sa k tomuto druhu eventu vôbec dostala a aj za to vďačím mojej milej čitateľke Katke, ktorá mi o seminári napísala.

  O písaní textov sa učím prakticky od trinástich. Odvtedy sa písaniu venujem, viac či menej, intenzívnejšie či pozvoľnejšie. Jedno vám poviem – nikdy nebudete vedieť všetko. Slovenčina je jedným z najťažších a najkvetnatejších jazykov vôbec. Do bodov vám zhrniem, čo som sa zatiaľ naučila, hoci viem, že toho učenia bude ešte veľa. Preto budem článok postupne aktualizovať a podľa potrieb prepisovať. Takisto je tu prosba na vás. Ak ste v článku niečo nenašli, alebo máte otázky, sem s tým! Píšte do komentára, alebo na môj mail – diaries.by.dolce@gmail.com

1.     Prvá veta by mala zanechať v čitateľovi dojem. Niektorí tvrdia, že je to reklama pre celú knihu. Môj názor je – áno, prvá veta, respektíve prvá kapitola by vo vás mala vyvolať pocity typu – toto musím prečítať! Lenže zopárkrát sa mi už stalo, že ten správny dej sa začal vyvíjať niekde v strede, alebo pri konci a môj celkový feeling z knihy bol dobrý, možno až skvelý. Čiže bod číslo jedna je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Rovnako ako by sme nemali súdiť knihu podľa obalu, nemali by sme súdiť text podľa prvej vety. Je však žiadané začať svoje dielo zaujímavo.

2.     Dynamický dej. Nikto nemá rád omáčky, vatu, alebo akokoľvek si túto okrasnú textovú zbytočnosť pomenujete. Latinsky povedané, in medias res, alebo náhle vpadnutie do deja. Autor musí nabudiť čitateľa a „vcucnúť“ ho do hlbín svojho diela.

Dynamiku deja vieme docieliť: Striedanie dlhších a kratších viet. Menej ukazovacích a privlastňovacích zámien (ten, tá, to, moje, tvoje, naše...) – sú považované za vatu a je to jedna z najčastejších chýb mladých autorov. Menej podraďovacích viet a súvetí. Nekomplikovať zbytočne text s neuveriteľne dlhými vetnými súvetiami, v ktorých sa čitateľ stráca. (Namiesto: Išla som po chodníku, ktorý bol kľukatý, aby som si skrátila cestu domov. // Zjednodušene: Išla som po kľukatom chodníku. Krátila som si cestu domov.) Takisto je potrebné zjednodušiť dialógy. Nie je nutné písať ku každej priamej reči uvádzaciu vetu. Niektoré priame reči nechajte „holé“. Verte svojmu čitateľovi, ak číta pozorne, nestratí sa. 

(„Musíme sa porozprávať,“ povedal Michael.

 „Dobre. O hodinku,“ odvetila som.

 „Ale ja sa chcem rozprávať hneď!“ zamračene odvrkol.

Zjednodušene:

 „Musíme sa porozprávať,“ povedal Michael.

 „Dobre. O hodinku.“

 „Ale ja sa chcem rozprávať hneď!“)

3.     Zachovanie reálií. Čítajte po sebe, alebo píšte pravidelne. Nie je nič horšie, ako keď má hlavný hrdina v prvej kapitole modré oči a v štvrtej ich má hnedé. Píšte si autorský denník – názov diela, žáner, približná anotácia, dejová osnova, a reálie, teda mená hlavných i vedľajších postáv, ich výzor, charakterové črty... Jednoducho v tomto smere musíte byť puntičkár ako Monk. Odfláknuté dielo čitateľ chytí a s pohoršením zavrie do temnej komnaty literárnych paux pas. Môj tip znie: Pripravte si svoje „hviezdne“ obsadenie – každú postavu si predstavujte ako nejakú verejne známu osobnosť, herca, speváka, modela, moderátora.... Tým pádom sa vám znižuje riziko pomýlenia sa v opisoch vizuálu. Čo sa charakteristiky týka, toto už bude na vašej precíznosti.

4.     Veľa čítajte. Naozaj veľa. To, že ste prečítali celú Harry Potter sériu z vás nerobí zapálených čitateľov. Siahnite po viacerých žánroch. Urobte si obraz o literatúre „vtedy“ a o literatúre „dnes“. Ja som čítala, odkedy si pamätám. Milujem rozprávky, romantiku, sci-fi, fantasy, básne, drámu, krimi ale i horory. Je dobré mať rozhľad. Netvrdím však, že každá kniha vám niečo do života dá. Niektoré dokonca z toho života i uberú, hoci sú nazvané bestsellermi. Proti gustu žiaden dišputát. Vy samy viete, čo vás emočne uspokojí. Plytké knihy bez názorov síce dokážete stráviť, no zabudnete. A vy predsa nechcete, aby vaši čitatelia zabudli. Preto je dobre sa najprv zorientovať v žánroch. Vyberte si ten svoj. Nemôžete písať všetko!

5.     Píšte. Dokola. Neustále. Začínajte menšími textami. Píšte popisy k svojim fotkám na sociálnych sieťach z vlastnej hlavy, píšte články na blog, píšte recenzie na vami prečítané knihy, publikujte články pre internetové či tlačené denníky. Skôr ako napíšete siahodlhý román, pokúste sa o napísanie kratšieho útvaru ako je novela či poviedka. Veď ak si trúfate na masterpiece vo forme románu, tak určite zvládnete i výzvu v podobe krátkej beletrie.

6.     Čerpajte inšpiráciu zo života. Buďte pozorovateľom. Choďte von a žite. Keď ste danú situáciu prežili, viete ju vo svojom diele opísať vierohodnejšie. Ale i tu výnimka potvrdzuje pravidlo. Sú žánre ako sci-fi a fantasy, kde je najdôležitejšie duševné bohatstvo. Alebo máte iný nápad, ako sa v reálnom svete inšpirovať čarodejníkmi a lietajúcimi drakmi? Nie! Drogy nie sú riešenie! :D  

7.     Ach, tá gramatika! Viete, koľko slávnych spisovateľov má gramatiku na celkom biednej úrovni? Je ich mnoho! Ako som už spomínala, lepšie by bolo naučiť sa japonsky, keďže naša krásna slovenčina je celkovo náročná. Človek sa ju môže učiť celý život, no pri písaní textu sa preklep stane aj najväčšiemu gramatickému machrovi. Nezdržujte sa teda gramatikou. Nádych – výdych. Vy len píšte. Sústreďte sa na svoj text a emócie, ktoré do neho vkladáte. Ostatok si nechajte na koniec. Svoj rukopis po dopísaní na týždeň - dva odložte. Nechajte svoje oči i myseľ oddýchnuť. Potom sa pustite do korekcie. Ak potrebujete pomôcť, nájdite si beta čitateľov, ktorí vám s korekciou pomôžu. Na profesionálnu úpravu textov tu však máme profesionálov -  zodpovedných redaktorov. Ich služby využite v prípade, ak knihu chcete aj reálne vydať. Koľko takáto profi úprava textu stojí? Menší román, ktorý má približne sto normostrán, stojí okolo 250€ a viac. Cena sa logicky líši podľa rozsiahlosti diela, ale i podľa cenníka daného korektora.

8.     Píšte vhodným jazykom pre vaše dielo. Je jasné, že deťom nebudete písať rozprávky v hlaholike alebo formou filozofických úvah. Intuitívne ale i cielene svoje vyjadrovacie schopnosti prispôsobujte. V žánri romantika slaďte, v dráme strpčujte, v horore strašte, v básnických zbierkach hlaďte, v sci-fi prinášajte nové slová, predmety a situácie. V historických románoch sú zase vítané archaizmy, staré formy konverzácií, dodržanie konvencií a historických faktov. Jazykom tvoríte dej a náladu príbehu. Ak nepíšete beletriu dnešnej doby, musíte študovať a písať vierohodne.

9.     Slang a vulgarizmy v beletrii. Tu sa môžu názory diametrálne líšiť. Slang i vulgarizmy však nie sú úplné tabu a nie sú ani ničím neobvyklým. Je však dôležité, aby ste dodržali pravidlá. Pokiaľ máte vo vašom diele rozprávača, nepôsobilo by to profesionálne, ak by rozprával príbeh vášho románu krčmovým jazykom. Úplne iné je to však s ja – rozprávaním, kde príbeh rozpráva hlavný hrdina a svojou slovnou zásobou vyjadruje dej, ale i svoje emócie. Takisto je to i pri dialógoch. Keď si to daná situácia vyžaduje, alebo samotný charakter vašej hlavnej, či vedľajšej postavy, môžete ho/ju nechať nadávať a používať hovorovú až nespisovnú reč.

10.  On-rozprávač je vševediaci. Ak ste zvolili tento typ rozprávania vášho príbehu pozor na niektoré chyby, ktoré sa u mladých autorov nachádzajú. Tento typ rozprávača jednoducho vie všetko. Opisuje situáciu presne, napríklad: Anna mala dvadsaťdva rokov a hlavu stále v oblakoch. Nemôžete napísať: Anna mala asi dvadsaťdva rokov, keď mala hlavu stále v oblakoch. Toto si rozprávač v tretej osobe nemôže dovoliť. On to má vedieť presne, koľko má postava rokov. Takýto opis situácie sa však v texte môže vyskytnúť ako postreh v dialógu, kde danú vetu povie napríklad Annin sused, ktorý nevie presne koľko má rokov a je iba pozorovateľom. On rozprávanie má svoje výhody. Nezaťažujete čitateľa s toľkými emóciami hlavného hrdinu, keďže rozprávač nemusí pitvať každučkú jednu myšlienku.

11. Hrajte sa s vetami, experimentuje s jazykovými možnosťami. Používajte synonymá. Neopakujte tie isté slová. Opisujte priamo, ale i prenesene pomocou metafor, personifikácií či iných trópov. Dej posúvajte hlavne slovesami v činnom rode. Mŕtve slovesá, alebo slovesá v trpnom rode nie sú úplne zakázané, ale netreba s nimi preháňať (smejúc, kráčajúc, kričiac, lámajúc...). Pozor na správne písanie priamej reči, na čiarky, bodky, otázniky a výkričníky. Umelo nenaťahujte vety. Striedajte opisy s dialógmi. Udržujte napätie a akciu. Hlavne píšte.

12. Pri spisovateľskom bloku – občas sa to stane, že netušíte, čo napísať- píšte na papier. Je to staromódne, ale efektívne. Notes, pero, šálka kávy a pokoj. Verte si. Možno vaša ruka prebehne mozog.

  To by bolo odo mňa zatiaľ všetko. Pevne dúfam, že sa vám článok páčil. Ako som vyššie v úvode spomínala, článok bude časom prepisovaný a aktualizovaný. Stále som vo fáze učenia sa. Pri písaní je nutná vytrvalosť a chuť. Človek zo seba brúsi diamant práve tým, že sa učí.

  V pripravovanom článku s vami nazriem do témy „Ako vydať knihu“, kde sa s vami podelím o všetko, čo som sa na seminári dozvedela. Žiaľ, musím vám prezradiť jedno – napísať knihu je oveľa ľahšie, ako ju vydať. Viac v budúcom článku.

  Zatiaľ vám z celého srdca želám veľa inšpirácie a sily brodiť sa riekami v iných fiktívnych svetoch. Kam sa nedá dostať na tomto svete, dá sa vo vlastnom, svojou rukou napísanom.

Autor článku: Baja Dolce