Ako proti spisovateľskému bloku?

~

Zradca menom spisovateľský blok

~

Poznáte to. Máte v hlave ultra mega super námet na knihu. Detailne ste vymysleli postavy, ich osudy a dej, máte v hlave presnú predstavu miesta a okolia hlavných i vedľajších hrdinov.

Stačí len sadnúť za notebook, počítač, wattpad, alebo za nikdy neumierajúcu klasiku – notes a pero.

Okej. Sedíš. Okej. Píšeš. Ide ti to. Darí sa ti. Pod prstami sa ti skoro dymí a ty píšeš to, čo máš v hlave. Lenže potom to príde. Okno, nechuť, píšeš nudnejšiu pasáž a zrazu sa ti nechce. Alebo píšeš komplikovanejšiu pasáž, a tak sa bojíš, aby si to nepokazil, že ťa vypne. V momente ani obraz, ani zvuk. Áno. Príbeh stále existuje niekde v tvojej hlave, no je zavretý za niekoľko dvermi spisovateľského bloku.

Nezúfaj. Stane sa to každému. Alebo respektíve, stane sa to každému DOBRÉMU autorovi. Človeku, ktorému záleží na tom, aby jeho dielo bolo dokonalé.

Veľa ľudí robí jednu z týchto dvoch chýb:

•Umelo sa snaží prekonať blok a nechuť tým, že na papier dá niečo, s čím vlastne ani nie je spokojný, ale napíše to. Len tak. Z povinnosti. Aby reč nestála.

•Odloží príbeh na veľmi dlho-predlho do normálneho, alebo imaginárneho šuflíka.

Asi vám nemusím vysvetľovať, prečo ani jedno z týchto dvoch riešení nie je správne, ale tak či onak sa o to pokúsim.

》Prvá možnosť odfláknutia bude jednoducho z príbehu cítiť. Nikdy sa do ničoho nenúť. Kazí to dojem z celkového príbehu. Čitateľ to cíti a vníma, tak na neho ber ohľad rovnako, ako na seba.

》Druhá možnosť. Tu môžem vravieť sama za seba. Áno, tiež som kedysi odložila príbeh. Myslíš, že som ho niekedy dokončila? Ale kdeže! Písanie je behom na dlhé trate, ale najlepšie je vtedy, ak prebieha neustále, trebárs aj nízkym tempom, ale súvisle. Tie emócie, ktoré si do svojho diela investoval, môžu po čase opadnúť, stagnovať, alebo úplne zmiznúť. Čiže moja rada znie- neodkladaj príbehy na veľmi dlho. Nie pri písaní. Príbeh odlož až vtedy, ak je dokončený na dodatočnú korekciu, ktorú si vieš spraviť len s odstupom.

~

Ako proti bloku – mnou overené rady

~

[Poznámka redakcie: Tieto praktiky samozrejme nie sú účinné na každého.]

▪Oddychuj a relaxuj. Je super, že máš v hlave naložených trilión príbehov, zápletiek, popritom stíhaš školu, prácu, brigádu, rodinu, kamošov a aj nejaký osobný život sem-tam, ak ti vyjde nejaký čas nazvyš. Ale ho-ho-hó! Spomaľ máš privysokú rýchlosť... Možno ti len tvoje telo, mozog a srdce chcú povedať, aby si sa občas zastavil a doprial si pokoj.

▪Píš len jeden príbeh. Venuj sa jednému a to naplno. Tiež mám viac nápadov, ale nikdy nezačnem písať odrazu dve diela. Je to náročné, mýli to a často ťa to privedie k poriadnemu, ale naozaj veľkému bloku. Nehovoriac o klesajúcej kvalite príbehov.

▪Ži. Jednoducho ži. Choď von, zažívaj pekné i smutné veci. Sleduj svoje okolie, naberaj inšpirácie. Píš aj zo života a dotvor to štipkou, alebo celým kamiónom fantázie. Ale ži aj normálnu realitu. Nie len tú knižnú. Ver, že krásne (aj smutné) zážitky pomáhajú proti bloku lepšie, ako čokoľvek na svete.

▪Podporuj svoje zmysly. Navoď si k písaniu atmosféru. Stlm svetlá, zapáľ sviečky, daj si na seba svoju obľúbenú vôňu, pusti si príjemnú hudbu ako pozadie. Prípadne sa inšpiruj tým, že si prečítaš novú knihu, poviedku, román, alebo si pustíš film podobný tomu, čo píšeš. Nie, nejde o kopírovanie, to v žiadnom prípade. Ide len o navodenie tých správnych emócií, ktoré ti podobné dielo môže ponúknuť a odstrániť tým bloky, ktoré máš.

▪Píš si osnovu. Aj keď si myslíš, že to, čo je v tvojej hlave niekto len tak nevymaže, i tak si píš príbeh na čistý papier ako osnovu. Rozpíš si postavy – ich mená, vek, povahové črty, výzor (najlepšie je predstavovať si svoje postavy ako známe osobnosti, znižuje sa riziko pomýlenia sa v opisovaní postáv). Napíš si, čo sa bude diať v úvode, ako sa hlavné postavy stretnú, ako sa budú vyvíjať ich osudy, aká bude zápletka, aká bude kolízia a kríza, ako sa problém vyrieši, aký bude záver. Ak sa počas písania stratíš, ale budeš mať svoju pevnú osnovu, ver, že sa do deja budeš vedieť vrátiť omnoho rýchlejšie.

▪Vypni internet a telefón. Ale naozaj! Buď sám so sebou a svojim svetom fantázie. Sociálny život po sieti dokáže riadne vyrušovať. Na písanie potrebuješ mať pokoj a čistú myseľ.

▪Nebuď k sebe príliš kritický. Ver, že žiadne dielo žiadneho spisovateľa nie je stopercentné. Aj veľkí autori mali bloky, aj oni si občas nevedeli rady, ako ďalej. Aj oni robili gramatické a štylistické chyby. Jednoducho sa uvoľni a písanie si užívaj bez pomyslenej slučky okolo krku, ktorú si si občas uťahoval len ty sám, hoci aj nevedomky.

~

Samozrejme je tých rád ešte určite omnoho viac. Taktiež rátam s tým, že s niektorými radami nebudete súhlasiť a u vás je to úplne inak, alebo naopak, ako som písala ja. To je v poriadku. Veď každý z nás je iný a na každého z nás platí niečo iné.

Ak máte nejaké zaručené tipy vy, budem rada, ak ich napíšete do komentáriku a možno tým niekomu pomôžete.

Ďakujem za každé prečítanie, odporúčanie, či prispievaním komentármi. Veľmi si to vážim a čoskoro pre vás pripravím niečo zaujímavé.

Poznámka na záver: Článok bude podľa potreby aktualizovaný, doplňovaný a prepisovaný.

~

DOLCE